tatranec

Uviazaní aktivisti o železné zábradlie na moste pred vstupom do Tichej doliny, nezáväzne

a bezstarostne debatujúci s kamarátmi postávajúcimi v okolí. Zachraňujú tatranský les

pred bezohľadnými lesníkmi, drevožrútmi, jak lesníkov pomenoval jeden z „odborníkov“

na ochranu prírody. Som presvedčený, že ani netušia na čo sa nechali použiť organizátormi

akcie. Stačí im uistenie, že ochraňujú prírodu a okrem toho fajn zážitok, na staré kolená bude

na čo spomínať. Niektorí sa zrejme cítia ako hrdinovia.

Divadlo začína až keď sa zjavia televízne kamery. Policajtmi sa po uvoľnení od zábradlia

nechávajú teatrálne odnášať za ruky a nohy v horizontálnej polohe s trpiteľským výrazom

tváre. Teatrálne gestá skončia vo chvíli, keď televízne kamery prestanú snímať. Fajn, svoju

úlohu splnili, zachránili tatranskú prírodu a uvidí ich celé Slovensko. Organizátori

si spokojne šúchajú ruky. My sme tí „pravoverní“, všetci uvidia ako urputne a odhodlane

dokážeme bojovať za ochranu prírody.

Ale poďme po poriadku.

Územie hlavne Západných (teda aj Tichá a Kôprová dolina) a Belianskych Tatier bolo

v minulosti intenzívne využívané na pasenie oviec a dobytka. Za účelom rozšírenia pastvín

pastieri klčovali prípadne vypaľovali celé porasty kosodreviny a vyťažili veľkú časť lesných

porastov. Nebola uchránená ani limba, ktorá takmer úplne z tatranského lesa vymizla.

Značná časť lesa bola v Západných Tatrách zničená požiarmi. Pôvodný prírodný les

sa zachoval len na odľahlých a nedostupných miestach v podobe malých ostrovčekov a

v prípade limby osamelých jedincov. Po vzniknutí TANAP-u trvalo jeho zamestnancom

nie roky, ale desaťročia , kým sa im podarilo obnoviť lesné porasty v oblasti Tichej a Kôprovej doliny a zachrániť a rozšíriť výskyt limby. Dôslednou ochranou a starostlivosťou o zver

sa do tejto oblasti vrátili živočíchy, ktoré sa tu už nevyskytovali, alebo sa značne zvýšila početnosť

ostatných. Les sa stal ich domovom a útočiskom.

Veľkou katastrofou pre tatranský les, ale aj celkovo pre tatranskú prírodu  bola vetrová kalamita

z 19.11.2004. Vietor vyvrátil, alebo zlomil stromy na ploche niekoľko tisíc hektárov.

Vzniknutá katastrofa sa stala obrovskou výzvou nielen pre zamestnancov ŠL TANAP-u a

urbárov na území ktorých kalamita vznikla, ale aj zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry, všetkých

orgánov a organizácii mesta Vysoké Tatry a jeho obyvateľov, hasičov Okresného riaditeľstva

Hasičského a záchranného zboru Poprad a Obvodného úradu Poprad. Nebol čas na dlhé

uvažovanie a ešte dlhšie zbytočné reči. K odstraňovaniu vzniknutých škôd a vykonaniu

záchranných prác a akcií (v kalamite na cestách a železnici ostali v dopravných prostriedkoch

uväznení pasažieri ….) pristúpili menovaní okamžite. Na pomoc Tatrám sa na Štátne lesy

TANAP-u a Obvodný úrad v Poprade hlásili ľudia nielen z celého Slovenska, ale aj

zo zahraničia, hlavne z Česka, ale aj Poľska a Maďarska. Čuduj sa svete – po niekoľkých

dňoch sa ohlásili aj ochranári, tí „pravoverní“, a to spôsobom im vlastným. Svojimi zásahmi

(podania na porušenie zákona a pod. na príslušné inštitúcie) blokovali záchranné práce a neskôr

práce na odstraňovaní kalamity. Nebudem to veľmi rozvádzať, ale v situácii keď sa treba

čím skôr vysporiadať s kalamitou o rozlohe niekoľko tisíc hektárov a keď na zemi leží

dva a pol mil. m3 dreva nejaký „pravoverný“ z istého lesoochranárskeho združenia meria

pásmom vzdialenosť od odrezaného čela kmeňa, vo zvalenom poraste,

po okraj lesnej cesty a vidí problém v tom, že je to o dva metre viac ako to bolo stanovené. Nezdá sa Vám to veľmi jemne povedané malichernosť ? Podaní na rôzne porušenia zo strany

ŠL TANAP-u bolo niekoľko  desiatok a ako sa ukázalo boli neopodstatnené. Práce

na odstraňovaní kalamity museli byť v každom  jednotlivom prípade zastavené.

Zamestnanci ŠL TANAP-u od posledného lesníka až po vedenie organizácie a riaditeľa, po

vzniku kalamity rok nevedeli, čo je to voľná hodina, nie to ešte voľná nedeľa, alebo dovolenka.

Urobili maximum čo bolo v ich silách. Podarilo sa im takmer nemožné – spracovať kalamitu

v tak krátkom čase, na miestach kde im to bolo umožnené. Ale jedno sa im nepodarilo – zvíťaziť

nad ľudskou hlúposťou. A tu sme pri podstate veci. Pri rozsiahlych vetrových kalamitách

hrozí nebezpečenstvo vzniku následnej kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom. Lykožrút smrekový napáda v prvom rade čerstvé ležiace kmene. Po vyrojení napáda v prvom rade znovu takéto kmene.

Ak však jemu takto atraktívna hmota v určitej vzdialenosti nie je, napáda okolitý stojaci živý les

a to isté platí pri premnožení, keď už nemá jemu dostatok potrebnej hmoty. Po vyrojení

postupuje v živom lese ďalej a ostávajú po ňom už len suché stromy. Ako tomu zabrániť?

V prvom rade je potrebné spracovať pokiaľ možno, čo najvyššie percento kalamity, nespracovanú,

lykožrútovi atraktívnu hmotu chemicky ošetriť a na odchyt rojaceho sa lykožrúta rozmiestniť

tzv. feromónové lapače. Štátnym lesom TANAP-u nebolo umožnené vykonať ani jedno s týchto

opatrení dôsledne. Museli ponechať drevnú hmotu na viacerých miestach bez akéhokoľvek zásahu.

Rozmiestnenie feromónových lapačov tiež nebolo možné všade a zďaleka nemajú 100 %

účinnosť.

A tu sa vráťme k Tichej a Kôprovej doline.

Vetrová kalamita sa nachádzala len na ústi týchto dolín. A jednalo sa „len“ o niekoľko

tisíc m3, len v porovnaní z celkovou kalamitou. Takéto množstvo boli ŠL TANAP-u schopné

spracovať za niekoľko týždňov a boli by v tejto oblasti úplne zabránili následnej lykožrútovej.

Ešte aj v období blokády „pravovernými“ bolo možné zachrániť podstatnú časť týchto dolín.

Samozvaní ochranári spôsobili nasledovné :

–        zablokovaním spracovania a odstránenia kalamitného dreva došlo k vyrojeniu lykožrúta

na živé stojace stromy

–         premnožený podkôrny hmyz, ktorý sa vyrojil zo stromov po vetrovej kalamite, sa začal nekontrolovateľne rozširovať smerom do obidvoch dolín, ďalej na Západné ale aj Vysoké Tatry

–        toto zablokovanie má za následok zničenie mnohoročného úsilia lesníkov, ktorí vrátili les, tam kde pôvodne bol

–        takmer úplne sú už suché ostrovčeky pôvodného lesa a veľmi vážne je ohrozená aj limba

Vážení „ochranári svojim hrdinským činom pred kamerami ste spôsobili úplné rozvrátenie lesov v tej to oblasti, práca stoviek ľudí vyšla nazmar

Takýto vznik lykožrútovej kalamity prebieha všade tam, kde bola ponechaná drevná hmota bez zásahu a to nielen vo Vysokých Tatrách ale všade na Slovensku , kde sa nachádzajú smrekové lesy.

Je mi jasné, že existujúce právne normy niektoré zásahy, ktoré bolo potrebné uskutočniť,

neumožňovali, ale vetrová kalamita z novembra 2004 bola mimoriadna udalosť a myslím si,že

k mimoriadnej udalosti treba aj mimoriadne pristupovať a to hlavne na mieste kompetentného ministerstva a jeho podriadených zložiek.

Žijeme v 21.storočí, keď slovo ekológia je skloňované vo všetkých pádoch, až mi pripadá

degradované, tak často s ním niektorí ľudia šermujú a zjavne si jeho obsah nevysvetľujú správne.

Les, to nie sú len stromy (okrídlená veta ochranárov z jedného ochranárskeho združenia, ktorá už takmer zľudovela). Táto veta je pravdivá , len zabudli dodať, že bez stromov nie je les.

Na jednom spoločnom sedení ochranárov, lesníkov a zástupcov akademickej obce TU Zvolen,

poznamenal zástupca ochranárov, že nikto nemá právo zrezať živý strom len tak. Súhlasím s ním,

a preto sa pýtam , kto má právo dopustiť, alebo svojim konaním spôsobiť vyschnutie

nie stoviek, ale ťažké tisíce živých stromov, v dobe , keď zdravý les je tak dôležitý pre človeka ?

V dobe, keď ochrana prírody má byť na prvom mieste !

Hovorí sa, že chlapi nevedia plakať. Nie je to pravda. Videl som plakať „tvrdých“ chlapov-

lesníkov, ktorí  na zverenom úseku celý život les zakladali, pestovali, vychovávali

a ochraňovali … a teraz im po lícach pri pohľade na stovky, ba i tisíce pahýľov suchých stromov

týčiacich sa nemo k oblohe, tečú slzy horkosti a beznádeje.

Ako nazvať to , čo spôsobili  „ekológovia“ ? Hrubá nevedomosť, ľahostajnosť, zlomyseľnosť?

Je to zločin, zločin spáchaný na prírode nielen Vysokých Tatier, ale celého Slovenska.

Zločin spáchaný na našich deťoch.

Nebudem nikoho menovať. Všetci sa tu nájdu. Všetci čo majú so vzniknutou situáciou

niečo dočinenia, všetci  čo za vzniknutú situáciu nesú svoj diel zodpovednosti. Všetci.

Len lesník je v tom nevinne.

A ešte jedna poznámka. ŠL TANAP-u boli niekoľkokrát obvinené, že im ide pri spracovaní kalamity o peniaze, len a ešte raz, len o peniaze. Dovolím si poznamenať, že ŠL sú štátna firma.

Zamestnanci ŠL TANAP-u, majú tabuľkové platové zaradenie a je úplne jedno aké tržby boli zo spracovanej kalamity, ich plat to nijak neovplyvnilo.

Hlavným  dôvodom bola ochrana prírody. Samozrejme peniaze sú dôležité. Tie za kalamitu sú na zvláštnom účte a sú určené na obnovu tatranského lesa.